Vratkovi

Clovek, ktory nezazil, si ani zdaleka nedokaze predstavit, ako moze byt jednemu smutno za milovanym zvieratkom. Tak som zobrala ineho psa na prechadzku, aby mi bolo za vlcikom menej smutno. Nepomohlo, ale celkom ma pobavil tento oznam:

sevas!

mily dennicek,
ci vlastne, co sa to sem pise? viem, viem, velmi si zanedbavam svoje bloggerovske povinnosti a dam si za to facku.  vlastne som ani nikdy nevedela, ako sa taky blog pise a neviem to ani teraz.  nuz co.

mam dobru spravu; a sice kupila som novu SD kartu, pokial ta, ktora je pochovana v jablku uzrie svetlo apple storu. cize, nejde to podla planu ako som chcela, pisat v casovej postupnosti. napokon, nepisem ani v logickej postupnosti a ako si si uz mohol, mily citatel/mila citatelka, (retro) vsimnut.

zatial vam teda posuniem najhorucejsie novinky z mojich poslednych dni. coby. 'poslednych' sa nemoze pouzit, lebo to by boli dni fakt posledne a to hadam nie su. (i ked, jeden nikdy nevie) takze este raz. najhorucejsie novinky ostatnych dni;

- bola som v radiu, ktore nedavno zmenilo programovu strukturu, na porade a hladaju dobrovolnikov. cize, mojou ulohou je napocuvat si ich shows, vycihat, ktora sa mi pozdava a mozem sa spolupodielat na produkcnom procese.  alebo ak chcem, mozem vytvorit novu relaciu, ale na to si sakra netrufam. potom budem mat nejake-tie treningy a.. juchu! alebo sa mi ta praca pacit nebude, tak si najdem nieco duhe. moznosti tu je vela, staci si len vybrat a vyskusat. a to ja rada.

- mam novu robotu - zajtra zacinam. klasika, bar&restaurant. uvidime, co to da. hlavne to chce pohodlne topanky.

- dalsie skvele veci, ktore sem:

a) podla Obcianskeho zakonnika nepatria na zaklade vlastneho uvazenia fyzickej osoby ci,  a v akom rozsahu maju byt skutocnosti zo sukromneho zivota spristupnene inym alebo zverejnene

b) nenapisem preto, lebo na ne nepamatam, alebo sa este na ne rozpamatam  a napisem o nich neskor.

ale podme k dolezitym veciam. ako napriklad... jedlo!
ak by sa moj zivot datoval biblickym sposobom,  bolo by to pred tym, ako som zacala jest sushi a po. teraz niektori z vas pokrcia nosom a predstavia si, co uz len take moze byt uzasne na prezuvani surovej ryby. debilina! sushi je umenie a vancouver sa moze chvalit najlepsim sushi na svete a ten titul je udeleny pravom. ja som sice stale sushi amater, ale co-to som precitala a ked clovek pozna spravne miesta, nie je o com. mara, teba urve. len dockaj, kade ta povlacim.

zatial nemam fotky z down townu, akurat co sme vcera boli na Granville Island, co je tot, cez most. clovek by si myslel, ze bude cely den zamracene a prsat, tak sa k tomu primeranie oblecie.  a zrazu sa uplne vycasi, slnko pali a ja sa preklinam, ze mam namiesto slnecnych okuliarov na sebe prsiplast. man!
na Graneville je pekny market, pristav s lodkami a park s travnikom, na ktory, ked sa clovek raz rozvali.. a hlavne vyzuje. jaj! cele dopoludnie som zhanala pohodlne botasky, lebo tieto ma tlacili zhora uz dobry tyzden. (mami, mas nove botasky.) tak som si kupila druhe, ktore su uzasne, ale ako kazde nove uzasne topanky, aj tieto ma riadne odrali. tak som dopriala mojim odtlakom zasluzeny relax. je dobre nosit v penazenke leukoplast v minimalnom mnozstve 8 ks. ano.
aha, Granville ostrov. tak sme sa potom presli kusok dalej a prisli sme na to, ze nase pobrezie je predsa len krajsie a ako nam je dobre, ze byvame tam, kde byvame.

moze byt trava este zelensia?

neviem ci nahodou postupom casu neprejdem na english-friendly verziu, stale castejsie hladam slova v anglicko-slovenskom slovniku. hanba mi. davam si druhu facku.

tento fesak si zjavne vychutnaval nasu spolocnost. alebo nase piknikove maskrty.

z kazdeho rohu trohu.

tak vam strasne chcem poukazovat fotky, az ma to demotivuje od pisania bez nich. skusala som aj cez mobil, ale cela tato technologia mi zo zasady robi zivot komplikovanejsim.
lebo viete co? dnes som spravila paradnu veceru, tak na svoje by si prisli labuznici, ktori vedia ocenit dobre jedlo. tak vas budem chvilu nadrapovat ako gumu na trenkach, dokym sem vyhodim recept. ale to si len ja myslim, ze vsetci su posadnuti jedlom ako ja. ale recept dam. coskoro.

co by som vam tak dnes povedala. aha! tak sa idem pochvalit, uz som malickom na nohe kanadanka; hned vam aj dam moje cislo, keby sa vam nahodou za mnou zacnelo 001 - 604 - 4422 - 460.
mam aj ucet a aj social insurance number. poviem vam, este mi bude strasne dlho trvat, kym si zvyknem, aki su tu ludia strasne priatelski! to ani neni mozne! pritom to nie je tak, ze by boli vytrenovani alebo sa pretvaruju. to clovek hned vidi, ze to je uprimne. uz sa fakt musim oducit byt z toho prekvapena, lebo potom hned vsetci vedia, ze som z Eastern Europe. je to super, ale nezvyk. ako aj to zdravenie. idete po ulici, barskto sa na vas usmeje, pozdravi a zacne sa rozpravat ako keby nic.  zlate.

co sa tyka mesta, centrum Vancouvru nie je velke. ja to vzdy pobeham vsetko peso, vsetko je blizko. (tu sa mi strasne pyta fotodokumentacia, ale drzme minutu ticha pre moju SD kartu zaseknutu v CD rome).
mesto samo osebe je velmi mlade (nieco vyse 120 rokov), tak tu preukrutne vela historickych budov nie je. ja sa tak cudujem, preco ludi az tak neskoro napadlo postavit mesto na takej lukrativnej  zemi, ved splna vsetky atributy idealneho mesta, ktore si moze narocnejsi potencialny obyvatel predstavit. paradne hory, pobrezie, lyziarske svahy coby sutrom dohodil, divoka priroda par kilometrov autom,  obrovsky park  v centre mesta, restauracie zo vsetkych krajin sveta a hlavne.. najlepsie sushi (o tom bude este rec). je tu vela komunit, na ake si len clovek spomenie. mesto je multikulturne; je tu velmi vela aziatov, pristahovalcov z europy a australie. dokonca vseci kanadania, ktorych som stretla, maju rodicov alebo prarodicov z europy (hlavne z britanie). toto vsetko nasvedcuje tomu, ze clovek, ktory prisiel z inej krajiny, sa neciti otupno, lebo nikto sa tu na neho nevyvysuje (berte si priklad, hitler-jugend-rakusaci/nemci) . pretoze, kazdy od niekial prisiel. jedini, ktori nas stale maju  v zuboch su indiani, ale ti maju obrovske mnozstvo vyhod, o nich niekedy inokedy).

Vancouvru by som dala nalepku zelene a zdrave mesto; vacsina ludi tu sportuje, vsetci chodia po meste sportovo obleceni, behaju, bicykluju, a aj clovek, ktory pred tym neinklinoval horam a turam, postupne sa stane outdoorovym fanatikom. lebo je tu tak strasne pekne! a ci su tu pekni chlapi, nejdem si krk vykrutit, ako ked som bola v holandsku. bude to ale hlavne tym, ze je tu vela aziatov. ale vzdy sa nieco najde na window shopping ;-)
fajci tu len nieco okolo 10 percent ludi. to je, co?
jaj, no a este je tu dost bezdomovcov. kolkokrat ich ani nevidno, zrazu vas len tak ofukne medzi budovami a uz viete, ze tam niekto lezi. klima je tu pre nich vyhovujuca a asi im to celkom vynasa. o nich spravim fotoreportaz, fakt ma to velmi zaujima. a dost z nich je mentalne postihnutych. som pocula, ze zo zakona boli pred par rokmi zrusene vsetky zariadenia pre postihnutych , vraj aby spolocnost nezabudla, ze ich mame. ale vela je takych, ktori nemaju nu moznost, tak skoncia na ulici.
ale toto je moja challenge, spravim mozaiku pribehov a rada sa s vami podelim. to uz budem mat fotak zaveseny na krku.

tolko na dnes.

fotky? ha-ha!

co ine mi len ostava, ako sa smiat sama na sebe. v tohto prispevku dokonca vyplyva ponaucenie. a sice; nepchajte SD kartu zo svojho milovaneho fotaka do ineho otvoru na pocitaci ako to otvoru na SD kartu urceneho. inak dopadnete ako ja a o vsetky drahocenne fotky pridete v priebehu okamihu. ano, uzasny apple monitoro-poctitac-ci-co-to-je mi vcucol kartu a zjavne mu nijak neprekaza. a pinzeta nepomohla. viac skody ako osohu.  mann! co ine mam na to povedat?

dufam, ze casom sem budem prispievat castejsie, lebo byt tymto blogom, tak sa na svojho autora strasne jedujem, ako ma zanedbava.
tak vam zatial poviem, co sa mi tu paci. odpad. fakt! cele toto ekologicke zmyslanie spolocnosti je krasne a dufam, ze sa coskoro dostane aj k nam. celkovotu pocitujem navrat k povodnemu sposobu zivota, velmi trendy je tu podporovanie lokalnych farmarov, bio a organic vyrobky, spolocnosti sa pretekaju v tom, ktora ich nadoba ma viac percent rozlozitelnosti a pod. sudaky sa musia zamykat. preco? lebo medved! vazne. teraz je sezona, kedy nie su lesne plody  a lososy este nie su, tak hladnym medvedom neostava nic ine, len si rubat cestu k ludom a hrabat sa v smetiakoch.
cize, celkom vhod mi padla rada, ked som sa chystala na moju vecernu prechdzke; ak nieco zasuchoce v krikoch, nemusi ito byt krasny vtacik alebo milunka vevericka.  diky!

%

babka moja,
dobre si mi ty hovorila; kam sa ja hrabem do sveta, ked neviem pocitat percenta.
len co je pravda, ceny kanadania uvadzaju bez 12% DPH.

ale viete co je paradna vec? ze soferujem po velkom vancouvri s velkym autom! hadam dlho a bez nehody.

a uz nezamienam tak casto Y s Z. vsetko chce len prax.

bodka na dnes.
servus!