streda, 26. júna 2013

Spring/Summer

teraz neviem, ci je horsie pisat prispevok  v nekrestansky rannej hodine v robote alebo zas a znova zacat pisat po niekolkych mesiacoch flakania. tak radsej spojim neprijemne s neuzitocnym a idem do toho. oci jak ziletky je vysledok problemu #1 a nevediet kde zacat tym druhym.

 jar presla ani neviem ako rychlo a ani som to tu vsetko poriadne nenafotila. jar vo vancouvri je paradna, resp. vancouver je na jar fesny ;  vsade su tu japonske ceresne porozkvitane a milion kvetov, krasnych stromov a celkovo.. no co uz len tu moze byt skarede.

clovek ani nema az tolko casu, kolko by chcel na plnohodnotny zivot. ti, ktori robia 40+ hodin tyzdenne,  vedia o com hovorim.. tak som si myslela, ze budem mat viac moznosti to tu pobehat a pospoznavat; lenze darmo, clovek pracujuci v turizme na juniorskej pozicii moze len snivat o volnom vikende. zatial som  BC nemala moc sancu vidiet. hadam coskoro sa mi zadari vybehnut niekam na stanovacku popozerat medvede.


ale vo Vancouvri sa jeden nikdy nenudi, vzdy sa nieco deje a je kam ist. dni sa mi tu postupne odratavaju  a stale viac si  uvedomujem, ake obrovske stastie mam, ze zijem v jednom z najkrajsich (a sakra najdrahsich) miest na svete a ze som stretla tych najspravnejsich ludi. zda sa vam, ze zniem ako by som balila svestky a isla domov? pomaly ale isto sa mi k tomu schyluje. co je teraz - jun, viza mam platne do augusta, no nech tu pobudnem do septembra/oktobra, podla situacie.. a mate ma naspat doma. poviem vam, rozhodnutie to nebolo vobec jednoduche a urcite si nikdy nebudem ista, ci bolo spravne. ale nakolko si slovensko nemozem pritiahnut blizsie ku kanade, asi bude jednoduchsie vratit sa.



na dobre sa lahko zvyka a uz som zacala brat za samozrejmost, ze si len tak rano mozem zabehat v lese, vyvalit sa na plaz, alebo ist na turu/snowboard do hor co by som sutrom dohodila, alebo mat na vyber z restauracii z krajin, o ktorych ani google donedavna nevedel. teraz v lete je tu kazdy vikend nejaky festival. o nich vam pisat nejdem lebo co? lebo stale cez vikend robim, takze mam info o nich z druhej ruky. asi najbizarnejsi 4:20 (four twenty) - co je slangovy vyraz pre travu; vacsine ludi uz po 4 padla (alebo aj nie a to je jedno), lebo uz almost padla a je cas na jointa. tak a uz som vyriesila zahadu, preco je tu kazdy tak strasne v pohode, a nestresuje. trava tu nie je legalna, ale len oficialne. ak vas najdu na ulici pit pivo, tak budete platit pokutu, kdezto s takym jointom sa schovavat nikam netreba!


sunset, Third Beach, April 2013


este isto budu nejake kanadske prispevky ( i ked..., pozerajuc na tempo mojho pisania mi to trva jak lacnemu sranie) pred tym, ako prekrocim hranice - ale nejdem hned do europy. tak si hovorim, ze by bol hriech nepozbrilat tuto stranu sveta, ked uz tu clovek raz je. zatial je to vsetko v procese planovania, ale jedna vec je ista -  treba mi oprasit moju neexistujucu spanielcinu, alebo nafrisko drapnut nejakeho choseho v zalive na rychlokurz jazyka,.  hehe.  hasta la vista, pratele.


ano, mami, idem domov.
@ The Lynn Canyon


štvrtok, 11. apríla 2013

sest riadkov. sedem. s nadpisom.




Poďte sem ku kraju, povedal im. 
 Odpovedali mu: ,,Bojíme sa.“

 Poďte sem ku kraju, povedal im.  
Prišli. Strčil do nich ... 
a oni leteli. 

..
.

                       (Guillaume Apollinaire)



“Come to the edge.'
 'We can't. We're afraid.'
 'Come to the edge.'
 'We can't. We will fall!' 
Come to the edge.' 
And they came. 
And he pushed them. 
And they flew.” 
(G.A.)

sobota, 16. februára 2013

skanadstieva sa


 za chvilu si budem pripominat pol roka, co som odisla do kanady a poviem vam, rekapitulujuc si ulomky zivota (kam mi pamat siaha) tak tychto 6 mesiacov bolo najuzasnejich; ze jeden az nechape. a to nehovorim o nijakych velkych veciach alebo dolezitych udalostiach. vzdy sa vsetko otoci tak, ze to boli prave tie najmensie rozhodnutia a najnenapadnejsie myslienky, ktore vas posunuli tam, kde ste teraz. nebolo sekundy, kedy by som lutovala, prave naopak.. cim som tu dlhsie, tym viac to tu milujem. 

veru, dlho som sem uz nic nenapisala a nemat v telefone zopar rozmazanych obrazkov, ani neviem, kde som bola. ale nie, az take zle to so mnou zatial nie je. v ostatnej dobe povacsine stale pozerame hokej, ktory sa hra tusim az 3x do tyzdna. hadam sa do konca sezony naucim aspon tu ich hymnu.

Jon Dore
akurat minuly tyzden sme tu mali Comedy Festival, co mi ulahcilo zivot pri planovani rande, tak som mala dalsi riadok v zozname 'kanadske tenkrat poprve'. nikdy predtym som nebola na Stand-up Comedy a poviem vam, zila som polovicnym zivotom! v podstate sedite pri stole, popijate a v  jednom kuse sa smejete. pokial chcete dopit svoje pivo, nesedte hned pri podiu, lebo je tam vysoke riziko, ze vam flasu zoberie pan vtipny. podla zakona sa v britkej kolumbii na podiu pit nesmie, ale co su to 3 kroky dole z podia a 3 naspat :-) isli sme na chlapika zvaneho Jon Dore a bol fakt dobry. tak sme objavili nove miesto Yuk Yuk's, kde mavaju aj amaterske vecery, tak sa tam isto este vratime. 


Caesar
neviem ci si este pamatate, ale nezvyzkla som pit ja ziadny alkohol, preto si teraz myslim, ze vam teraz predstavim mega novy prevratny drink, aky ste nikdy nevyskusali. a vy si len mavnete rukou, ze sak to je stara klasika. ale aj tak, mozno niekomu rozsirim obzory. tu mame hned aj ingrediencie, za ktore dakujeme bartendrovi vecera Jacobovi. 

- podme na to; ak chcete vyskusat invented-in-canada cocktail zvany Caesar, mozete si ho pripravit aj doma, ak v chladnicke najdete: - Clamato (rajcinovy dzus so skeblovym 'vyvarom'), zeler, olivy alebo tie male stiplave papricky co chutia ako zavarane uharky /to je vyjadrovanie, ja viem!/, vodka (moze byt nahradena ginom, tequilou alebo rumom), sol, korenie, tabasco, limetka, worcester.




- postup - pravidlo jeden-dva-tri-styri; 1oz vodky, 2 dashes (juj, prelozte si, pardooon!) hot sauce, 3 dashes sol & korenie a 4 dashes Worcesterskej omacky. zvysne ingrediencie, ktore som nespomenula  -nahadzat do pohara, doplnit dzusom a hotovo.

- znie to uplne nechutne? ze! ja som sa odhodlavala na prve uchlupnutie niekolko mesiacov. a poviem vam, prekvapivo dobre to chuti. ako by klasik povedal ' s jedlom rastie chut'.  kazdy dalsi chuti lepsie ako ten predosly.  vazne!



Seinfeld
poznate tento serial? stara dobra kanadska klasika. a tie postavicky nemaju chybu.  pozrite si kusok napriklad tu

Pass It On
vela ludi zije kredom 'dnes pomozem ja tebe, zajtra ty mne' co je v absolutnom poriadku. ja teraz stale castejsie zazivam nelinearny vzorec tohto spravania a sice; ja pomozem tebe a naoplatku ty pomoz niekomu dalsiemu. nie je nic krajsie. teda je :-) ale je uzasne, co vsetko ludska laskavost a porozumenie dokaze. tak aj my, poslime to dalej a nic neocakavajme nic naspat. mozno budete prijemne prekvapeni!

Update
co by som vam este povedala. jaaj! stahujem sa! strasne sa tesim, budem byvat pekne v centre hned pri Stanley parku (nafotim coskoro). takze ak sa nebudem v dohladnej dobe intenzive ozyvat, budem sa nadrapovat s kuframi. aspon mam vyhovorku. hehe. ale nie, ozvem sa, ked bude nieco ozvaniasahodneho.
vsetkych mojich vernych aj nahodnych citatelov pozdravujem a ako bodku pripajam klasika russela.




sobota, 26. januára 2013

Oo Caanadaa...!

to, ze som odisla do kanady bolo rozhodnutie, ktoreho spravnost sa mi dokazuje kazdym jednym dnom.  i ked som nikdy nechapala., co uz len na tejto krajine moze byt take uzasne, ked ju vsetci stale ospevovali. ani neviem presne povedat preco, ale teraz uz aj ja zdielam ten isty nazor. 


odvtedy, co tu mam frajera, je moja kanadska skusenost ovela intenzivnejsia a autentickejsia. a tak sa pomaly dostavam a osvojujem si zaklady  kanadskej kultury, so vsetkym, co k tom u patri. som vam zabudla ukazat, co mi Santa hodil do ponozky! aha


ked sa potrebujem citit a vyzerat kanadsky, okamzite :-)

tak som si povedala, aky tazky hriech pacham byvajuc na upati hor a nevyuzivajuc vsetko, co mi tato  vyhoda ponuka. 5 minut autom od domu a som pri gondole, ktora vas do 15 min vyvezie hore na Grouse Mountain. tak som si nasla snowboardoveho trenera a isli sme hore. bolo nadherne slnecne pocasie, nula stupnov, snehu nakoteneho a tak som sa ucila a padala, smiala sa a neznasala tych spratkov, co isli okolo len taky fukot. sak dockajte, aj ja raz tak budem. tu je par zaberov z hora, skoda ze iba  s telefonom, ale velky  fotak bola ta posledna vec, ktoru som chcela mat pri sebe.



moja zvlastna farba je ako vysledok cerveneho zapadu slnka, mexickeho opalenia a miernych omrzlin.

zapad slnka a vyhlad na mesto je na nezaplatenie. 

na druhy den som sa citila prekvapivo v pohode, i ked ma varovali, ze budem ako dolamana. len som mala modrinve kolena a to je vsetko! tak sme v nedelu isli hrat bowling, ale taky iny, s piatimi tymi pandrlakmi (ako sa volaju??) a gulami, co sa do nich nepchaju prsty, lebo su mensie ako tie, ktore  mame na slovensku. tak som statistiky sice nevylepsila, ale zas som sa priucila novej veci. 
na druhe rano som sa nevedela postavit z postele. mojmu telu docvaklo, ze ma zabudlo boliet. 3 dni som sa citila ako invalid. vraj som sa nemala tak strasne snazit hrat bowling. ha-ha, velmi vtipne.

 pokracujuc v trende spoznvania kanadskej kultury som sa vyskytla na prvom otvaracom zapase Canucksov v rogers arene. i ked sme prehrali 7:3  ale - vyfasla som original canucks sal! ten vam ukazem, ked si ho uz konecne nezabudnem a prinesiem domov. 



zapas otvorila Sarah MacLachlan americkou a kanadskou hymnou. na mojich videach z telelfonu su hlavy ludi predomnou a moj spievajuci partner, tak toto video bude mat pre vas vacsiu vypovednu hodnotu.





dalsie dobre spravy; mam novu robotu, pri ktorej sa mozem naplno realizovat a uz nemam stresy, ze ma vyhostia z kanady :-) viac nabuduce. servus!







piatok, 11. januára 2013

par obrazkov z mexika


ak by som niekedy mala na zozname "100 Things To Do Before I Die" Zazit Novy Rok na tropickom mieste , tak by som tento riadok mala odfajknuty.
tak som sa na prelome rokov 2012-13 vyskytla na Mayanskej Riviere v Karibskom mori. biely piesok, palmy a more vsetkych odtienov modrej - ako keby si predstavite tie stare gycove kalendare z osemdesiatch rokov povesane u babky v garazi. ci nie, tam boli hole baby. ale sak viete, o com hovorim.

fotiek som ani moc neporobila, i ked som mala v plane vycvakat celu kartu. ale nakolko tam bolo strasne vlhko a som sa jeduvala zakazdym, ked som utrela objektiv a hned bol zapareny, tak som to po case vzdala. to bolo hlavne v rezorte. ten bol paradny, snobsky az gycovy. ale pre rozmaznaneho kanadskeho a americkeho turistu ideal. all inclusive nikdy nebol moj vysnivany sposob prezitia dovolenky, aspon som precitala paradne knihy a tesila som sa, ze konecne ma je vidno na tom bielom piesku, co som sa jaks-taks opalila. 

ziadnu mexicku kulturu sa tu nedozviete, v podstate ani nemozem povedat, ze som bola v mexiku. byt v paradnom rezote a ist par krat pozriet turisticke atrakcie, pyramidy a snorchlovat zo mna svetobezca nespravili. radsej by som nasadla na stare auto bez klimy, presla si niekolko miest, ostala byvat u mexicanov a zazila prave mexiko. ale to by som v lepsom pripade skoncila okradnuta, unesena a s barzjakymi chorobami. vsade samy policajt, chudoba; skorumpovana krajina. (nieco mi to pripomina.)
tak si aspon pozrite par fotiek, nech vidite neautenticke mexiko. 











s Mayanmi. ten opar na objektive, co som spominala.







ranna yoga na plazi. lepsi zaciatok dna ani byt nemoze.
Sandra Van Olmen (vpravo). uzasna.


Precitala som dalsiu knihu od Deepaka Chopru. paradna. budem vam z nej davat rozumy. 2 dni pred odchodom som dostala nehorazne hnacky, ktore mi presli az antibiotikami naspat v kanade. 6,5-hodinovy let v takomto stave bola skusenost, na ktoru len tak nezabudnem. vzdy, ked zazijem nieco kontroverzne sa tesim, ako to slahnem na blog. v tomto pripade radsej spravim vynimku. to uz by bolo too much information.

naco citat 350-stranovu knihu, ako byt zdravy. stacilo vediet, ze v mexiku sa salaty nejedia. nuz, nabuduce.
cim viac miest vidim, tym viac sa uistujem, ze nie je na svete krajsieho a lepsieho miesta pre zivot ako Vancouver. takze sikovno pridat na zoznam miest, ktore treba vidiet predtym, ako zomriete.