sobota 26. januára 2013

Oo Caanadaa...!

to, ze som odisla do kanady bolo rozhodnutie, ktoreho spravnost sa mi dokazuje kazdym jednym dnom.  i ked som nikdy nechapala., co uz len na tejto krajine moze byt take uzasne, ked ju vsetci stale ospevovali. ani neviem presne povedat preco, ale teraz uz aj ja zdielam ten isty nazor. 


odvtedy, co tu mam frajera, je moja kanadska skusenost ovela intenzivnejsia a autentickejsia. a tak sa pomaly dostavam a osvojujem si zaklady  kanadskej kultury, so vsetkym, co k tom u patri. som vam zabudla ukazat, co mi Santa hodil do ponozky! aha


ked sa potrebujem citit a vyzerat kanadsky, okamzite :-)

tak som si povedala, aky tazky hriech pacham byvajuc na upati hor a nevyuzivajuc vsetko, co mi tato  vyhoda ponuka. 5 minut autom od domu a som pri gondole, ktora vas do 15 min vyvezie hore na Grouse Mountain. tak som si nasla snowboardoveho trenera a isli sme hore. bolo nadherne slnecne pocasie, nula stupnov, snehu nakoteneho a tak som sa ucila a padala, smiala sa a neznasala tych spratkov, co isli okolo len taky fukot. sak dockajte, aj ja raz tak budem. tu je par zaberov z hora, skoda ze iba  s telefonom, ale velky  fotak bola ta posledna vec, ktoru som chcela mat pri sebe.



moja zvlastna farba je ako vysledok cerveneho zapadu slnka, mexickeho opalenia a miernych omrzlin.

zapad slnka a vyhlad na mesto je na nezaplatenie. 

na druhy den som sa citila prekvapivo v pohode, i ked ma varovali, ze budem ako dolamana. len som mala modrinve kolena a to je vsetko! tak sme v nedelu isli hrat bowling, ale taky iny, s piatimi tymi pandrlakmi (ako sa volaju??) a gulami, co sa do nich nepchaju prsty, lebo su mensie ako tie, ktore  mame na slovensku. tak som statistiky sice nevylepsila, ale zas som sa priucila novej veci. 
na druhe rano som sa nevedela postavit z postele. mojmu telu docvaklo, ze ma zabudlo boliet. 3 dni som sa citila ako invalid. vraj som sa nemala tak strasne snazit hrat bowling. ha-ha, velmi vtipne.

 pokracujuc v trende spoznvania kanadskej kultury som sa vyskytla na prvom otvaracom zapase Canucksov v rogers arene. i ked sme prehrali 7:3  ale - vyfasla som original canucks sal! ten vam ukazem, ked si ho uz konecne nezabudnem a prinesiem domov. 



zapas otvorila Sarah MacLachlan americkou a kanadskou hymnou. na mojich videach z telelfonu su hlavy ludi predomnou a moj spievajuci partner, tak toto video bude mat pre vas vacsiu vypovednu hodnotu.





dalsie dobre spravy; mam novu robotu, pri ktorej sa mozem naplno realizovat a uz nemam stresy, ze ma vyhostia z kanady :-) viac nabuduce. servus!







piatok 11. januára 2013

par obrazkov z mexika


ak by som niekedy mala na zozname "100 Things To Do Before I Die" Zazit Novy Rok na tropickom mieste , tak by som tento riadok mala odfajknuty.
tak som sa na prelome rokov 2012-13 vyskytla na Mayanskej Riviere v Karibskom mori. biely piesok, palmy a more vsetkych odtienov modrej - ako keby si predstavite tie stare gycove kalendare z osemdesiatch rokov povesane u babky v garazi. ci nie, tam boli hole baby. ale sak viete, o com hovorim.

fotiek som ani moc neporobila, i ked som mala v plane vycvakat celu kartu. ale nakolko tam bolo strasne vlhko a som sa jeduvala zakazdym, ked som utrela objektiv a hned bol zapareny, tak som to po case vzdala. to bolo hlavne v rezorte. ten bol paradny, snobsky az gycovy. ale pre rozmaznaneho kanadskeho a americkeho turistu ideal. all inclusive nikdy nebol moj vysnivany sposob prezitia dovolenky, aspon som precitala paradne knihy a tesila som sa, ze konecne ma je vidno na tom bielom piesku, co som sa jaks-taks opalila. 

ziadnu mexicku kulturu sa tu nedozviete, v podstate ani nemozem povedat, ze som bola v mexiku. byt v paradnom rezote a ist par krat pozriet turisticke atrakcie, pyramidy a snorchlovat zo mna svetobezca nespravili. radsej by som nasadla na stare auto bez klimy, presla si niekolko miest, ostala byvat u mexicanov a zazila prave mexiko. ale to by som v lepsom pripade skoncila okradnuta, unesena a s barzjakymi chorobami. vsade samy policajt, chudoba; skorumpovana krajina. (nieco mi to pripomina.)
tak si aspon pozrite par fotiek, nech vidite neautenticke mexiko. 











s Mayanmi. ten opar na objektive, co som spominala.







ranna yoga na plazi. lepsi zaciatok dna ani byt nemoze.
Sandra Van Olmen (vpravo). uzasna.


Precitala som dalsiu knihu od Deepaka Chopru. paradna. budem vam z nej davat rozumy. 2 dni pred odchodom som dostala nehorazne hnacky, ktore mi presli az antibiotikami naspat v kanade. 6,5-hodinovy let v takomto stave bola skusenost, na ktoru len tak nezabudnem. vzdy, ked zazijem nieco kontroverzne sa tesim, ako to slahnem na blog. v tomto pripade radsej spravim vynimku. to uz by bolo too much information.

naco citat 350-stranovu knihu, ako byt zdravy. stacilo vediet, ze v mexiku sa salaty nejedia. nuz, nabuduce.
cim viac miest vidim, tym viac sa uistujem, ze nie je na svete krajsieho a lepsieho miesta pre zivot ako Vancouver. takze sikovno pridat na zoznam miest, ktore treba vidiet predtym, ako zomriete.